Čo je neomarxizmus

a o čom je nová progresívna neomarxistická ultraľavica v háve (odev) Progresívneho Slovenska a jeho „kresťanskej“ filiálky Progresívni veriaci s.r.o. Vie o tom a má aspoň šajn Generálna prokuratúra? Ministerstvo vnútra? Ústavný súd? Hrádza progresivizmu rovná sa naplnenie ústavného článku 1 odsek 1 „Slovensko sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo“ v časti ideológia! Uvedenie do života zákazom a zrušením registrácie politického subjektu Progresívne Slovensko a Progresívni veriaci zo zoznamu politických subjektov na Slovensku. Slovensko je štandardná parlamentná nie liberálna demokracia! Politický pluralizmus na báze ideológií (komunizmus, nacizmus, antisemitizmus, neomarxizmus, sionizmus...) pretavovaných a infiltrovaných do verejných politík nemá na Slovensku ani v  EÚ čo hľadať !
Toľko perex (úvod)  a teraz čítajte tu (študijný vzdelávací text) ako antré (vstup a brána) k hlbšiemu pochopeniu neomarxizmu a Frankfurtskej školy tu. Zdroje tu, tu, tu a tu.

Len dobre vzdelané a konceptuálne gramotné voličstvo je spôsobilé identifikovať, odlíšiť, ktorému politickému subjektu na Slovensku alebo osobe kandidujúcej do europarlamentu dá svoj hlas. Hoops! Osoby europoslancov či nevolených eurokomisárov z ich štatútu nezastupujú záujmy svojho štátu ale Európskej únie! Rozhodujúce sú frakcie v europarlamente a ich členenie. Európska komisia je vlastne exekutíva, nevolená vláda Európskej únie. EÚ aj na úrovni jej členských štátov žije posledné obdobia domácich parlamentných volieb... chápete, kam smeruje EÚ? Svoju exekutívu nebudeme voliť, slovenská vláda bude menovaná európskou komisiou... desivá perspektíva budúcnosti "suverénneho a zvrchovaného" Slovenska ako súčasti európskeho superštátu.    
Protagonisti neomarxizmu (sociálna filozofia a ideológia transformovaná do verejných politík) píšu sami o sebe: Frankfurtská škola je podľa konšpiračných teórií zdrojom všetkých neduhov americkej spoločnosti tu. Editor: Je. „Kultúrny marxizmus“ je vraj krajne pravicová antisemitská konšpiračná teória, podľa ktorej je západný marxizmus jadrom údajného pokračujúceho úsilia vedcov a intelektuálov (americké školy spoločensko-vedného zamerania už od 60-tych rokov minulého stor.) „podkopávať“ západnú kultúru. Navrhovatelia tvrdia, že „elity“ marxistických teoretikov a intelektuálov tzv. frankfurtskej školy sprisahania podkopávajú západnú spoločnosť kultúrnou vojnou, v ktorej sú zničené kresťanské postoje tradicionalistického konzervativizmu a liberálne kultúrne postoje kontrakultúry 60. rokov a multikulturalizmus, progresivizmus a politická korektnosť, skreslene prezentované ako identitárstvo je podporovaná politika vytvorená kritickou teóriou marxizmu, ktorý poznal triedu vykorisťovateľov a vykorisťovaných ako utláčaného a okrádaného proletariátu. Novodobý proletariát. Možno by chceli vlastný štát:

Neomarxizmus má za proletariát všakovaké definované  a nedefinované menšiny (LGBTIQ+++) osobitne transgender (psychiatrická diagnóza!) z rasovo-etnického alebo aspektu pohlavia, rodu, a ochranu klasického proletariátu ponecháva odborom.

Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Škandalózny otvárací ceremoniál OH v Paríži, s cieľom prezentovať hodnoty Veľkej francúzskej revolúcie „Liberté, egalité, fraternité“  na báze tolerancie a inklúzie a rovnosti (rovnaké ľudsko-právne zaobchádzanie) dramaturgiou, choreografiou a scénografiou rozvrátilo zákony estetiky a umenia, a namiesto zmierenia na báze úmyslu vyvolal dve protichodné antagonistické odozvy s množstvom reakcií adresovaných odporcom a odmietačom: „Veľkolepé! Úžasné! Nepochopili ste hlboký význam spektákla pre ľudstvo!“ Patrím k odporcom: „Pochopili, porozumeli sme! Odmietame, nechceme to!“ Písal som tu.
Z pohľadu teórie umenia estetiky ceremoniál reprezentoval estetiku šeredna verzus estetika krásna (estetika je morálkou budúcnosti, kde krása a vznešeno jedno a dobro sú). Jeden zo zakladateľov Frankfurtskej školy Max Horkheimer a Theodor W. Adorno 1964 USA:

Člen Frankfurtskej školy Theodor Wiesegrund Adorno, sociálny filozof a muzikológ, bol poradca a kozultant zväčša neznámeho čitateľsky náročného románu Thomasa Manna Doktor Faustus, príbehu nemeckého hudobného skladateľa Adriana Leverkuhna, s presahmi na Druhú viedenskú školu (Schonberg, Berg, Webern) od klasicistickej tonality k romantizmu, neskorému romantizmu, chromatizmu, atonalite a dvanásťtónovej kompozičnej techniky (totálne rozbitie melodiky a harmónie)  „klasickej“ hudby 20. storočia a ďalej... až k úplnej nietzscheovskej ničote a rozbitiu zákonov estetiky a umenia), upísanému (motív Goetheho Fausta) Satanovi, ako jeho posledného románového diela z roku 1947 v exile (USA/Chicago) z nacisticko-fašistického Nemecka miesta pôvodného sídla Frankfurter Schule s mnohými významovými a konceptuálnymi presahmi, až sa z toho hlava točí... (úžasné, krásne, desivé v jednom). Parížsky otvárací ceremoniál OH má paralelu v satanistickom openingu švajčiarskeho tunela Gotthard 2016  tu a toto.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan